Poškodenia podporno-pohybovej sústavy predstavujú jedno z najčastejších ochorení súvisiacich s prácou. V celej Európe ovplyvňujú milióny zamestnancov a pre zamestnávateľov predstavujú náklady v miliardách eur. Riešenie poškodení podporno-pohybovej sústavy pomáha zlepšiť životy pracujúcich, ale má význam aj z podnikateľského hľadiska.
Poškodenia podporno-pohybovej sústavy súvisiace s prácou postihujú chrbát, krk, plecia a horné končatiny, ako aj dolné končatiny. Zahŕňajú akékoľvek poškodenie alebo poruchu kĺbov alebo iných tkanív. Rozsah zdravotných problémov sa začína od pobolievania a drobných bolestí po závažnejšie zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú neprítomnosť v práci a liečbu. V chronickejších prípadoch môžu mať dokonca za následok zdravotné postihnutie a odchod zo zamestnania.
Príčiny poškodení podporno-pohybovej sústavy
Väčšina poškodení podporno-pohybovej sústavy súvisiacich s prácou sa časom zhoršuje. Zvyčajne neexistuje len jedna príčina poškodení podporno-pohybovej sústavy. Často ide o kombináciu rôznych rizikových faktorov vrátane fyzických a biomechanických faktorov, organizačných a psychosociálnych faktorov a individuálnych faktorov.
Fyzické a biomechanické rizikové faktory môžu zahŕňať:
- manipuláciu s bremenami, najmä pri ohýbaní a otáčaní
- opakované alebo prudké pohyby
- nevhodné a statické polohy
- vibrácie, slabé osvetlenie alebo chladné pracovné prostredie
- prácu v rýchlom tempe
- dlhotrvajúce sedenie alebo státie v rovnakej polohe
Organizačné a psychosociálne faktory môžu zahŕňať:
- vysoké pracovné nároky a malú samostatnosť
- nedostatok prestávok alebo možností na zmenu polôh pri práci
- prácu vo vysokom tempe, aj v dôsledku zavádzania nových technológií
- dlhý pracovný čas alebo práca na zmeny
- šikanovanie, obťažovanie a diskriminácia na pracovisku
- nedostatočnú spokojnosť s prácou
vo všeobecnosti všetky psychosociálne a organizačné faktory (predovšetkým v kombinácii s fyzickými rizikami), ktoré môžu viesť k vzniku stresu, únavy, úzkosti alebo iných reakcií, ktoré následne zvyšujú riziko vzniku poškodení podporno-pohybovej sústavy.
Jednotlivé rizikové faktory môžu zahŕňať:
- predchádzajúcu zdravotnú anamnézu
- fyzické schopnosti
- životný štýl a návyky (napr. fajčenie, nedostatok pohybu)
hodnotenie rizík
Neexistuje iba jedno riešenie a v prípade nezvyčajných alebo vážnych problémov môže byť potrebná rada odborníka. Mnohé riešenia sú však jednoduché a lacné, napríklad zabezpečenie vozíka na pomoc pri manipulácii s tovarom alebo zmena umiestnenia predmetov na stole.
V záujme odstránenia poškodení podporno-pohybovej sústavy by zamestnávatelia mali používať kombináciu:
- hodnotenia rizika: prijať holistický prístup, vyhodnotiť a riešiť celú škálu príčin (pozri v predchádzajúcom texte). Takisto dôležité je venovať pozornosť tým zamestnancom, u ktorých existuje ešte väčšie riziko vzniku poškodení podporno-pohybovej sústavy. Prioritou je eliminovať riziká, avšak zároveň prispôsobiť prácu zamestnancom.
- účasti zamestnancov: zapojiť zamestnancov a ich zástupcov do diskusií o možných problémoch a riešeniach.
Prečítajte si viac o predchádzaní poškodeniam podporno-pohybovej sústavy súvisiacim s prácou.
Akčný plán v oblasti prevencie
Po ukončení hodnotenia rizík je potrebné vytvoriť zoznam opatrení v poradí podľa priority, ako aj zamestnancov a ich zástupcov, ktorí sa podieľajú na ich vykonávaní. Činnosti sa majú zameriavať na primárnu prevenciu, avšak aj na opatrenia na minimalizáciu závažnosti zranení. Je dôležité zabezpečiť, aby všetci zamestnanci dostali primerané informácie, vzdelanie a odbornú prípravu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku, ako aj odborné znalosti, ako sa vyhnúť konkrétnym nebezpečenstvám a rizikám.
Opatrenia sa môžu týkať týchto oblastí:
- usporiadania pracoviska: prispôsobte usporiadanie v záujme zlepšenia pracovných pozícií
- vybavenia: uistite sa, že je ergonomicky navrhnuté a vhodné na vykonávané úlohy
- úloh: zmeňte pracovné metódy alebo nástroje
- riadenia: plánujte prácu tak, aby ste predišli opakovanej alebo zdĺhavej práci v nevhodných polohách. Naplánujte prestávky na oddych, striedajte pracovné úkony alebo prerozdeľte prácu
- organizačných faktorov: vytvorte politiku v oblasti poškodení podporno-pohybovej sústavy s cieľom zlepšiť organizačné a psychosociálne prostredie na pracovisku a podporiť zdravie podporno-pohybovej sústavy
Pri preventívnych opatreniach by sa takisto mali zohľadňovať technologické zmeny vybavenia a digitalizácia pracovných postupov a súvisiace zmeny spôsobu organizácie práce.
Monitorovanie zdravia, podpora zdravia, rehabilitácia a opätovné začlenenie zamestnancov, v prípade ktorých sa už prejavili poškodenia podporno-pohybovej sústavy, sa takisto musia zvážiť v rámci prístupu riadenia problematiky poškodení podporno-pohybovej sústavy.
Výskum v oblasti poškodení podporno-pohybovej sústavy súvisiacich s prácou
EU-OSHA zrealizovala viacročný projekt prehľadu BOZP, ktorý sa týkal poškodení podporno-pohybovej sústavy súvisiacich s prácou. Cieľom bolo preskúmať otázky spojené s poškodeniami podporno-pohybovej sústavy súvisiacimi s prácou, zlepšiť naše chápanie tejto témy a určiť účinné spôsoby riešenia otázok týkajúcich sa poškodení podporno-pohybovej sústavy spojených s prácou. Pozornosť sa v rámci projektu sústredila aj na politiky a opatrenia na pracovisku, cieľom ktorých je predchádzať poškodeniam podporno-pohybovej sústavy súvisiacim s prácou a riadiť chronické poškodenia podporno-pohybovej sústavy vrátane podpory zamestnancov pri návrate do práce a rehabilitácii. Projekt prehľadu BOZP sa zameriava na potreby tvorcov politík a výskumníkov a dopĺňa kampaň Zdravé pracoviská na roky 2020 – 2022.
Európske právne predpisy
V európskych smerniciach, stratégiách EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, predpisoch členských štátov a usmerneniach o osvedčených postupoch sa už uznáva význam prevencie poškodení podporno-pohybovej sústavy.
Riziká poškodení podporno-pohybovej sústavy súvisiacich s prácou patria do rozsahu pôsobnosti rámcovej smernice o BOZP, ktorej cieľom je ochrana zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s prácou vo všeobecnosti a ktorou sa stanovuje zodpovednosť zamestnávateľa za zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku. Niektoré riziká súvisiace s poškodeniami podporno-pohybovej sústavy sú predmetom osobitných smerníc, najmä smernice o ručnej manipulácii, smernice o zobrazovacích jednotkách a smernice o vibráciách. V smernici o používaní pracovných prostriedkov sa riešia polohy zamestnancov pri používaní pracovných prostriedkov a jasne sa stanovuje, že zamestnávatelia musia zohľadniť ergonomické zásady, aby splnili minimálne požiadavky na BOZP.
Agentúra EU-OSHA monitoruje výskyt, príčiny a prevenciu poškodení podporno-pohybovej sústavy. Agentúra EU-OSHA podporuje aj výmenu osvedčených postupov.
Videos
Súvisiace publikácie
