Zdravotné postihnutie a bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)

Balík opatrení v oblasti zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím

Európsky balík opatrení v oblasti zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím predstavuje jednu z významných iniciatív širšej stratégie Európskej komisie v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030. Jej cieľom je zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mali rovnaký prístup na trh práce, čo im umožní zostať zamestnanými a v dôsledku toho sa tešiť z väčšej sociálnej inklúzie a ekonomickej samostatnosti.

Balík sa zameriava na šesť oblastí, pričom do rozsahu pôsobnosti agentúry EU-OSHA patria tieto oblasti:

• Zabezpečenie primeraných úprav na pracovisku, t. j. akákoľvek zmena pracovného miesta alebo pracoviska potrebná na to, aby sa osobe so zdravotným postihnutím umožnilo uchádzať sa o pracovné funkcie, vykonávať ich a postupovať v nich alebo absolvovať odbornú prípravu.

• Udržanie osôb so zdravotným postihnutím v zamestnaní a predchádzanie zdravotným postihnutiam spojeným s chronickými chorobami.

• Zabezpečenie programov pracovnej rehabilitácie v prípade ochorenia alebo úrazu.

Vďaka zhromažďovaniu a rozvíjaniu príslušných zdrojov agentúra EU-OSHA aktívne prispieva k dosahovaniu cieľov vytýčených v balíku.

Zákonné povinnosti zamestnávateľov

Pracovníci so zdravotným postihnutím v EÚ sú chránení antidiskriminačnými predpismi, ako aj nariadeniami v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), pričom niektoré členské štáty idú nad rámec týchto minimálnych požiadaviek. 

Smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní (smernica Rady 2000/78/ES) obsahuje osobitné ustanovenia na boj proti diskriminácii založenej okrem iného na zdravotnom postihnutí. Nariaďuje zamestnávateľom, aby zabezpečili primerané úpravy pre osoby so zdravotným postihnutím, čím im umožnia vykonávať zamestnanie a účasť na odbornej príprave.

V právnych predpisoch špecifických pre oblasť BOZP, ako je rámcová smernica o BOZP (smernica 89/391/EHS), sa od zamestnávateľov vyžaduje, aby predchádzali rizikám pri zdroji a vykonávali posúdenie rizík na pracovisku. Tento prístup sa ukazuje ako cenný pri identifikácii potrebných úprav na podporu pracovníkov so zdravotným postihnutím. Okrem toho sa v týchto predpisoch požaduje, aby spoločnosti a zamestnávatelia chránili obzvlášť citlivé skupiny pred nebezpečenstvami, ktoré sa ich konkrétne týkajú. Predchádzanie rizikám a uľahčenie práce pre všetkých pracovníkov však môže umožniť pracovníkovi so zdravotným postihnutím pokračovať vo výkone práce.

V tejto súvislosti sa v smernici o požiadavkách na pracovisku (smernica 89/654/EHS) zdôrazňuje potreba venovať osobitnú pozornosť takým aspektom, ako sú dvere, chodby, schodiská, sprchy, umývadlá, pracovné stanice a záchody používané osobami so zdravotným postihnutím.

Prevencia rizík a podpora zdravia

Kľúčovým faktorom pri podpore jednotlivcov s chronickými chorobami a so zdravotným postihnutím, aby zostali zamestnaní, je zavedenie spoľahlivého systému, ktorý riadi riziká a podporuje zdravie a pohodu. Riešením kľúčových oblastí, ako sú úrazy, poškodenia podporno-pohybovej sústavy, pracovný stres, vystavenie nebezpečným látkam, choroby z povolania a nadmerný hluk, môžu pracoviská znížiť zaťaženie jednotlivcov a ekonomík.

Návrat do práce

Na to, aby sa osoby so zdravotným postihnutím mohli úspešne vrátiť do práce po strednodobej až dlhodobej práceneschopnosti, je nevyhnutný dobre naplánovaný a systematický prístup. Preto je veľmi dôležité, aby odborníci z rôznych oblastí (zdravotnícki pracovníci, ergoterapeuti, odborníci na prístupnosť a zdravotné postihnutie, odborníci na BOZP, pracovníci ľudských zdrojov atď.) spolupracovali pri navrhovaní a realizácii programu, ktorý uľahčuje účinný návrat a trvalé zamestnanie osôb so zdravotným postihnutím.

Z predchádzajúceho výskumu agentúry EU-OSHA vyplýva, že v najúspešnejších plánoch sa kombinujú zdroje zdravotnej starostlivosti včasnej intervencie, poradenstvo v oblasti úprav pracoviska a zamestnania, psychologická podpora zameraná na prácu, odborná príprava a usmernenia a vstupy zo systémov sociálneho zabezpečenia. Tento prispôsobený prístup zohľadňuje špecifické potreby a okolnosti pracovníkov aj zamestnávateľov.

Úprava pracoviska môže zahŕňať zmenu usporiadania úloh a povinností, prispôsobenie vybavenia, zmenu pracovných režimov a rekvalifikáciu pracovníkov. Posúdenie rizika pre bezpečnosť a zdravie môže pomôcť pri rozhodovaní o výbere úprav.

Starnúca pracovná sila

Podiel osôb so zdravotným postihnutím má tendenciu sa zvyšovať vekom , čo je dôležitý faktor vzhľadom na súčasný kontext starnúcej európskej pracovnej sily. V spojení s rastúcim vekom odchodu do dôchodku v mnohých členských štátoch sa predpokladá, že počet pracovníkov so zdravotným postihnutím v EÚ bude naďalej len rásť.

Opatrenia, ako je účinná prevencia, prístupné pracoviská a komplexné politiky návratu do práce, sú preto neoceniteľné, pokiaľ ide o predchádzanie predčasnému odchodu pracovnej sily z trhu práce a zachovanie modelu udržateľnej práce.

Práca so zlým zdravotným stavom

Mnohí jednotlivci so zlým zdravotným stavom a zdravotným postihnutím môžu pohodlne pracovať v bezpečných podmienkach s primeranými úpravami. Konkrétna podpora a požadované opatrenia závisia od danej osoby a jej zdravotného stavu. Tu je niekoľko príkladov: 

• Rakovina: uľahčenie návratu vyliečených onkologických pacientov do práce môže zahŕňať postupný návrat a zvýšenie flexibility práce.

• Kardiovaskulárne ochorenie (KVO):  mali by sa minimalizovať pracovné rizikové faktory, ktoré majú vplyv na ľudí s kardiovaskulárnymi ochoreniami, ako je namáhavá práca, pracovný stres, dlhý pracovný čas, práca v noci a na zmeny a vystavenie chemickým látkam, ako je oxid uhoľnatý. Tieto opatrenia by sa mali doplniť iniciatívami na podporu zdravia na pracovisku, ktoré zahŕňajú fyzickú aktivitu, zdravú výživu, obmedzenie konzumácie alkoholu a fajčenia, ako aj pravidelné pracovné zdravotné prehliadky na odhalenie rizikových faktorov, ako je hypertenzia alebo prediabetes.

• Dlhý COVID: opatrenia na podporu pracovníkov s akútnymi alebo dlhodobými príznakmi ochorenia COVID-19, ako je extrémna únava, sú potrebné na uľahčenie ich návratu do práce.

• Duševné zdravie a pracovný stres: účinné zvládanie zlého duševného zdravia na pracovisku, či už súvisí s prácou, alebo nie, zahŕňa kombináciu preventívnych opatrení a podpory, napríklad poskytovanie poradenstva a zavádzanie úprav, ako sú flexibilné rozvrhy, dodatočné školenia a pomoc, ako aj zníženie hluku na pracovisku. Takisto sa podporuje zavedenie proaktívneho prístupu k prevencii samovrážd.

• Reumatické ochorenia a poškodenia podporno-pohybovej sústavy: reumatické ochorenia a muskuloskeletálne poruchy patria k najčastejším poruchám súvisiacim s prácou v EÚ. Úpravy na pracovisku by mohli zahŕňať flexibilný pracovný čas, aby sa prispôsobil návštevám lekárov, prácu na diaľku, zmenu úloh s cieľom znížiť fyzickú záťaž a ergonomické vybavenie.

Viac informácií o pracovníkoch so zdravotným postihnutím a BOZP, ako aj účinnej podpore v kontexte európskeho balíka opatrení v oblasti zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím nájdete v článku na OSHwiki agentúry EU-OSHA Ill health, disability, employment and return to work (Zlé zdravie, zdravotné postihnutie, zamestnanosť a návrat do práce). Obsahuje množstvo neoceniteľných zdrojov.